Úvodná stránka > Vec: Odvolanie voči rozhodnutiu o výrube stromov v Mestskom parku (A/2011/11099)

Vec: Odvolanie voči rozhodnutiu o výrube stromov v Mestskom parku (A/2011/11099)

12.11.2011 18:51

Krátka i dlhšia verzia podania - odvolania voči rozhodnutiu o výrube stromov v Mestskom parku (A/2011/11099).

Zverejňujeme návrhy podania v kratšej aj dlhšej verzii - samozrejme si ich každý môže upraviť podľa chuti ...

Ďalej nájdete aj pdf aj doc verzie

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Meno a priezvisko:_________________________________________________________________

Mesto Košice

Tr. SNP 48/A

040 11 Košice

Košice 11.11.2011

Vec: Odvolanie voči rozhodnutiu o výrube stromov v Mestskom parku (A/2011/11099)

Dňa 21.10.2011 vydalo Mesto Košice rozhodnutie č. A/2011/11099, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy v prvom stupni vo veciach ochrany prírody a krajiny, o. i. dal súhlas na výrub drevín rastúcich v Mestskom parku na základe žiadosti spoločnosti Jela, s, r, o, Brnianska 25, 811 04 Bratislava zastupujúcej v konaní Mesto Košice.

Toto rozhodnutie mi bolo doručené dňa 28.10.2011 a v zákonnej lehote podávam voči nemu odvolanie.

Zdôvodnenie:

Pri rozhodovaní o výrube drevín v Mestskom parku nebol rešpektovaný význam parku – posudzovalo sa len dendrologické a arboristické hľadisko.

1. Rozhodnutie je v rozpore s platným Všeobecne záväzným nariadením (VZN) č. 2

Mestský park je podľa VZN č. 2 zaradený medzi chránené parky. Investor pri zásahu do mestskej zelene, ktorým rekonštrukcia parku je, musí podľa čl. 6 ods. 4 rešpektovať absolútnu nedotknuteľnosť chránených parkov okrem sadovníckej činnosti. Z tohto hľadiska by bol prípustný iba prebierkový výrub stromov v prehustených porastoch. Tento dôvod výrubu však nie je uvádzaný. Rozsah výrubu navrhovaného výrubu nezohľadňuje „jestvujúcu zeleň tak, aby bola čo najmenej dotknutá“ (VZN č. 2, čl. 7 ods. 1). Som presvedčený o tom, že mnoho zo stromov by mohlo byť zachránených – ošetrených, prípadne mechanicky podoprených alebo by mohla byť na ich záchranu použitá dynamická väzba či radikálny rez.

2. Aj u „bezpečnostných“ dôvodov má byť výrub posledným riešením – rekonštrukcia parku nie je synonymom výrubu stromov

Dielčie rozhodnutie o výrube každého stromu z bezpečnostných dôvodov má obsahovať aj zdôvodnenie uprednostnenia výrubu pred bezpečnostnými úpravami konkrétneho stromu, upozorneniami alebo organizačnými opatreniami v rámci parku.

3. Výrub stromov z „kompozičných dôvodov“

Tu uvediem len historické hľadisko: priestor medzi Mlynským náhonom a Hornádom sa nazýval Veľkou lúkou. Zo severu ju ohraničoval močiar (Čierne jazero) a z juhu vtedajšia Colná ulica.

Bola to veľká plocha na okraji mesta, zarastaná trávou a kroviskami. Pozemok z veľkej časti patril mestu. Postupne sa odvodňovali močiare, Čierne jazero sa zastavalo, postavili tam priemyselné podniky, železnicu s budovami, ktoré s ňou súviseli. Priestor sa začal postupne zmenšovať. Najprv sa hovorilo o lúke, potom o sade a nakoniec sa hovorí už o parku. Premeny názvu odzrkadľujú aj historické udalosti a zmeny. Na počesť grófa Istvána Széchenyiho na základe návrhu členov Veľkého kasína zo dňa 7. mája1860 pomenovali námestie pred staničnou budovou, Széchenyiho námestím (aj napriek nesúhlasu policajných orgánov) a celý park dostal meno „Széchenyi Liget“. Už začiatkom 70. rokov 19. storočia sa navrhovalo, aby mesto poverilo na vypracovanie návrhov úpravy parku odborníkov. Realizácia tohto návrhu sa uskutočnila o desať rokov neskôr. Spolu so skrášľovacím spolkom vypracoval návrh na parkovú úpravu záhradník Poľnohospodárskej akadémie Jan Böllmann a v roku 1883 Adolf Uhl rozparceloval lúku na záhony. V roku 1897 z iniciatívy mesta, bol vypracovaný mestským lesmajstrom Szőnyey Istvánom plán na anglickú úpravu parku. V roku 1901 postavilo mesto skleník a dom pre záhradníka. Na podnet Skrášľovacieho spolku bol vybudovaný korčuliarsky pavilón (r. 1909) v lete tu hrali tenis.

Pôvodne pred Korčuliarskym pavilónom bola anglická úprava parku. Navrhovaný „kompozičný výrub“ nerešpektuje pôvodnú kompozíciu.

4. Nebolo doložené ekologické a zoologické stanovisko.

4.a ornitológia - stromy

Napríklad veta „stromy sú na konci svojej životnosti a pomerne často sa na týchto drevinách objavujú dutiny“ svedčí o zjavnej preferencii dendrologického pohľadu.

„Z pohľadu ekologického, resp. zoologického sú práve staré stromy, stromy na konci svojej životnosti, resp. bútľavé stromy, najväčším prínosom pre množstvo organizmov, vrátane hmyzu, ktorý sa v takýchto stromoch rozmnožuje, pavúkovcov, a v neposlednom rade aj vtákov, ktoré práve na kmeni a pod kôrou takýchto stromov si vyhľadávajú potravu. Dutiny a polodutiny, buď prirodzene vzniknuté, alebo vytesané ďatľami sú výlučným hniezdiskom celého radu špecializovaných vtáčích druhov, tzv. dutinových hniezdičov, ktorý sa počas svojej evolúcie prispôsobili na hniezdenie v takýchto dutinách: ďatle, sýkorky, brhlíky, mucháriky, vrabec poľný a pod. Je teda jasné, že ekologické, resp. zoologické hľadisko je často v rozpore s dendrologickým odôvodnením výrubu...

Park predstavuje životné prostredie pre celý rad živočíchov (nie len vtákov) a odstraňovaním drevín ich životné prostredie možno nenávratne zničiť. Napríklad dendrologické posúdenie stavu stromov sa nie úplne zhoduje s významom stromov pre hniezdenie vtáctva, pretože celý rad vtáčích druhov využíva pre hniezdenie dutiny a polodutiny a práve výskyt takýchto úkazov býva niekedy argumentom pre odstránenie stromov.

Výrub drevín z „kompozičných dôvodov“ možno je prijateľný z pohľadu arboristu, nie však, napríklad, z pohľadu ornitológa či zoológa. Dotýka sa to napríklad návrhu výrubu ihličnanov. Mnohé druhy vtákov, hniezdiace v konároch stromov sa snažia čo najlepšie ukryť svoje hniezda pred predátormi. Je úplne bežným javom, že v prevažne listnatých porastoch (akým je aj Mestský park v Košiciach) býva významný počet hniezd umiestnený na ihličnatých stromoch, ktoré majú hustejšiu korunu a poskytujú preto lepšie možnosti pre ukrytie hniezd. Preto je nevyhnutné pri plánovaní výrubu ihličnatých stromov v Mestskom parku brať do úvahy aj skutočnosť, že práve ihličnaté stromy, ktoré majú hustú korunu, sú mimoriadne dôležité pre hniezdenie mnohých druhov vtákov, a to aj napriek tomu, že možno z dendrologického hľadiska, či z iných hľadísk nemajú tieto stromy v parku vysokú hodnotu.

Aj argument typu „životu nebezpečný strom“ (bezpečnostný výrub) možno akceptovať len čiastočne, lebo niektoré zo stromov označených takýmto prívlastkom sa v skutočnosti nachádzajú ďaleko od chodníkov a preto nehrozí reálne nebezpečenstvo, že by mohli ohroziť návštevníkov parku. Bezpečnosť návštevníkov parku je možné zabezpečiť napríklad aj organizačnými opatreniami.

Konkrétne výsledky výskumov SOS/BirdLife Slovensko svedčia ako argument na vyzdvihnutie významu niektorých častí Mestského parku pre avifaunu.

Podporujem výhrady SOS/BirdLife Slovensko voči rozhodnutiu č. A/2011/11099 o výrube stromov v Mestskom parku v Košiciach:

- Strom s por. č. 119 (javorovec jaseňolistý) je určený na výrub, avšak v dutine tohto stromu bolo v r. 2011 nájdené 16.5. hniezdo sýkorky belasej. Tento strom má teda mimoriadny význam pre reprodukciu vtáctva a slúži ako hniezdny biotop, preto trváme, aby bol naďalej zachovaný. Navyše, nesúhlasíme ani s odôvodnením, že tento strom je životu nebezpečný, pretože sa nachádza ďaleko od chodníka a preto nehrozí z jeho strany pre návštevníkov parku žiadne nebezpečenstvo.

- Stromy s por. č. 36, 38 (pajaseň žliazkatý) sú určené na výrub, avšak obidva stromy majú na kmeni dutiny, ktoré využívajú ako hniezdny biotop spevavce (najmä sýkorky), preto trváme na ich zachovaní.

- Stromy s por. č. 126, 127 (javory) sú určené na výrub, avšak tieto stromy boli už odborne dendrologicky ošetrené a majú dutiny, slúžia teda ako hniezdisko pre vtáky, trváme preto na ich zachovaní.

- Strom s por. č. 358 (agát obyčajný), ktorý je určený na výrub z bezpečnostného hľadiska, resp. s odvolaním sa na to, že je to „náletová drevina“ je hniezdiskom vzácneho vtáčieho druhu v podmienkach Košíc, kôrovníka dlhoprstého. Kôrovníky si stavajú hniezda v polodutinách, v štrbinách kmeňa a pod odlúpenou kôrou a párik týchto mimoriadne zriedkavých vtákov v centre Košíc si vybral tento strom za svoje hniezdisko, preto trváme na zachovaní tohto stromu. Kôrovník dlhoprstý patrí medzi tie druhy lesných vtákov, ktoré si zvykajú na mestské prostredie len veľmi ťažko, do mestského prostredia vnikajú veľmi pomaly, lebo sú to typické lesné vtáky a majú veľmi špecifické požiadavky na umiestnenie hniezda, ktoré spĺňajú iba niektoré stromy. Z pohľadu ochrany tohto vtáčieho druhu (zahniezdenie v Mestskom parku v roku 2010 je iba druhým známym hniezdením kôrovníka dlhoprstého v Košiciach a odvtedy sa v Mestskom park druh pravidelne vyskytuje) trváme na zachovaní tohto stromu.

- Stromy s por. č. 93, 94, 95, 96, 97, 98, 99, 100-102 a i. (tuja, smrek, borovica čierna), spolu 12 ks, ktoré sú určené na výrub s odôvodnením, že sú „kompozične nevhodné“ majú mimoriadny význam pre hniezdenie vtáctva v Mestskom parku, nakoľko sa jedná o ihličnany, o ktorých je známe, že poskytujú pre mnohé vtáky lepšie možnosti ukrytia hniezda ako listnaté stromy a preto slúžia ako potenciálne hniezdisko pre celý rad vtáčích druhov. V Mestskom parku bolo zistené na ihličnatých stromoch hniezdenie nasledovných druhov vtákov: drozd čierny, holub hrivnák, hrdlička záhradná, pinka obyčajná, stehlík pestrý, stehlík zelienka, muchár sivý. Z uvedeného dôvodu trváme na prehodnotení odôvodnenia výrubu týchto stromov a na ich zachovaní.

- 9 stromov pred tzv. korčuliarskym areálom, 6 ks smrek pichľavý, 1 ks javorovec jaseňolistý, 1 ks javor horský, 1 ks brest horský (stromy boli určené na výrub s odôvodnením, že sú „kompozične nevhodné“). Tieto stromy slúžia ako hniezdny biotop pre nasledovné vtáčie druhy (zistené v 16.5. a 23.5. 2011 na základe ich teritoriálneho správania v danom priestore): kanárik poľný (Serinus serinus), stehlík zelienka (Carduelis chloris), drozd čierny (Turdus merula), pinka obyčajná (Fringilla coelebs), sedmohlások obyčajný (Hippolais icterina), muchár sivý (Muscicapa striata).

4.b. ornitológia - kry

Z ornitologického a zoologického hľadiska je neprípustný aj plošný výrub kríkov v parku. Park naopak potrebuje vhodné kroviny ktorých výsadba rešpektuje bezpečnostné hľadisko (napr. vzdialenosť od chodníkov aj voľba správneho druhu ktorý nebude priateľský ku neželaným užívateľom parku.)

5. Absencia posudku iných odborníkov – biológov.

Pri rozhodovaní o výrube okrem toho, že nebolo prerokované stanovisko iných odborníkov – ekológov a environmentalistov. nebolo doložené stanovisko entomológov. Je veľký predpoklad, že (najmä) v stromoch, ktoré sú veľmi poškodené, sa nachádzajú chrobáky národného alebo európskeho významu, ktorých stanovištia by výrubom mohli byť ohrozené alebo zničené. Existencia ďalších živočíchov a dopad výrubu nebol odborne vyhodnotený.

6. Nebola vytvorená možnosť pre participáciu občanov v zmysle Aarhusskeho dohovoru.

V priebehu konania sa orgán rozhodujúci o výrube dopustil viacerých pochybení a nedostatočne sa zaoberal námietkami účastníkov konania. Vylúčil občanov ako účastníkov a pripustil ako účastníkov konania firmy, majúce ekonomické záujmy v Mestskom parku. Pri tvorbe verejných priestorov je nevyhnutné zapojiť širokú odbornú i občiansku verejnosť. Nie je možné tvoriť verejný priestor len kabinetnou diskusiou s niekoľkými vybranými skupinami, či jednotlivcami. Tvorba priestoru musí byť výsledkom občianskej participácie. U parku sa diskusie musia zúčastniť rôzne druhy odborníkov (napr. dendrológov, arboretistov, ornitológov, entomológov, historikov, architektov, sociológov, pedagógov, policajtov i cestárov a pod.) a užívateľov (mladí i starší, rodičia, deti, cestujúci ŽSR, SAD,- občanov Košíc a okolia a aj návštevníkov.

7. V zmysle § 47 ods. 2 (Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať.) som žiadal o potrestanie vinníkov, ktorí konali v rozpore s týmto ustanovením zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“). Je nanajvýš nekorektné, ak vlastník svoju povinnosť nedodržiava, priznáva sa k tomu a vydá súhlas na odstránenie dôkazov. Znovu žiadam, aby pred vydaním súhlasu na výrub drevín z dôvodu zlého zdravotného stavu boli v zmysle § 90 ods. 1 písm. l) zákona vyvodené sankcie voči vinníkovi – vlastníkovi (správcovi), ktorý drevinu nechal dospieť do takého stavu.

8. Ust. § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. hovorí, že súhlas na výrub sa môže vydať... ... po vyznačení dreviny určenej na výrub. Dreviny odsúhlasené na výrub týmto rozhodnutím neboli pred jeho vydaním označené.

Záver:

Považujem predmetné rozhodnutie za nezákonné a na základe hore uvedeného žiadam prvostupňový orgán, aby v nadväznosti na § 89 ods. 1 zákona napadnuté rozhodnutie č. A/2011/11099 v rámci autoremedúry zrušil alebo zmenil, resp. aby ho postúpil odvolaciemu orgánu, ktorý by ho mal podľa § 59 ods. 2 a 3 správneho poriadku zmeniť, zrušiť, resp. zrušiť a vrátiť na opätovné rozhodnutie Mestu Košice.

podpis

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Odvolanie voči rozhodnutiu o výrube dlhe.doc (55,5 kB)
Odvolanie voči rozhodnutiu o výrube dlhe.pdf (134,7 kB)
Odvolanie voči rozhodnutiu o výrube kratke.doc (39,5 kB)
Odvolanie voči rozhodnutiu o výrube kratke.pdf (120,3 kB)
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Meno a priezvisko:_________________________________________________________________

Mesto Košice

Tr. SNP 48/A

040 11 Košice

Košice 11.11.2011

Vec: Odvolanie voči rozhodnutiu o výrube stromov v Mestskom parku (A/2011/11099)

Toto rozhodnutie mi bolo doručené dňa 28.10.2011 a v zákonnej lehote podávam voči nemu odvolanie.

Zdôvodnenie:

Pri rozhodovaní o výrube drevín v Mestskom parku nebol rešpektovaný význam parku – posudzovalo sa len dendrologické a arboristické hľadisko.

1. Rozhodnutie je v rozpore s platným Všeobecne záväzným nariadením (VZN) č. 2

Mestský park je podľa VZN č. 2 zaradený medzi chránené parky. Mnoho zo stromov by mohlo byť zachránených – ošetrených, prípadne mechanicky podoprených alebo by mohla byť na ich záchranu použitá dynamická väzba či radikálny rez.

2. Aj u „bezpečnostných“ dôvodov má byť výrub posledným riešením – rekonštrukcia parku nie je synonymom výrubu stromov

3. Výrub stromov z „kompozičných dôvodov“

Pôvodne pred Korčuliarskym pavilónom bola anglická úprava parku. Navrhovaný „kompozičný výrub“ nerešpektuje – ignoruje pôvodnú kompozíciu.

4. Nebolo doložené ekologické a zoologické stanovisko.

4.a ornitológia - stromy

Napríklad veta „stromy sú na konci svojej životnosti a pomerne často sa na týchto drevinách objavujú dutiny“ svedčí o zjavnej preferencii dendrologického pohľadu.

Z pohľadu ekologického, resp. zoologického majú hodnotu práve staré stromy, stromy na konci svojej životnosti, resp. bútľavé stromy, sú najväčším prínosom pre množstvo organizmov, vrátane hmyzu, ktorý sa v takýchto stromoch rozmnožuje, pavúkovcov, a v neposlednom rade aj vtákov, ktoré práve na kmeni a pod kôrou takýchto stromov si vyhľadávajú potravu.

4.b. ornitológia - kry

5. Absencia posudku iných odborníkov – biológov.

6. Nebola vytvorená možnosť pre participáciu občanov v zmysle Aarhusskeho dohovoru.

Záver:

Považujem predmetné rozhodnutie za nezákonné a na základe hore uvedeného žiadam prvostupňový orgán, aby v nadväznosti na § 89 ods. 1 zákona napadnuté rozhodnutie č. A/2011/11099 v rámci autoremedúry zrušil alebo zmenil, resp. aby ho postúpil odvolaciemu orgánu, ktorý by ho mal podľa § 59 ods. 2 a 3 správneho poriadku zmeniť, zrušiť, resp. zrušiť a vrátiť na opätovné rozhodnutie Mestu Košice.

podpis

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

SME AJ NA FACEBOOKU: https://www.facebook.com/pages/Zachráňme-mestský-park-v-Košiciach-Zachráňme-parky-v-meste-Košice/216491448371413

Späť

Vec: Odvolanie voči rozhodnutiu o výrube stromov v Mestskom parku (A/2011/11099)

Kontakt