Odvolanie proti rozhodnutiu primátora Mesta Košice č. A/2011/11099 zo dňa 2.5.2011 (ďakujeme ochranárom z Bratislavy za odbornú pomoc)

  Spolok na podporu skrášľovania Košíc Mlynská 6, PO Box L37, 040 01 Košice

                             Mesto Košice

                                           Primátor mesta Košice

                                                      MUDr. Richard Raši PhD, MPH

                                    Trieda SNP. 48/A

                                040 11 Košic

                                                                                              Košice, 28.05.2011

Vec:       Odvolanie proti rozhodnutiu primátora Mesta Košice č. A/2011/11099 zo dňa 2.5.2011

Rozhodnutím č. A/2011/11099 zo dňa 2.5.2011 primátor Mesta Košice rozhodol, že občianske združenie Spolok na podporu skrášľovania Košíc nie je účastníkom konania o vydanie súhlasu na výrub stromov rastúcich parc.č. 2642/24, 2010/7, 2057/1, 2056/1, 2047/7, 2060/1, 2061/3, 2476/1, 2058/15, 2058/1, 2047/3, 2030/1, 2, 4, 2010/8, na území Mestského parku v kat. území Stredné mesto., obec Košice – Staré mesto, ktoré začalo na základe žiadosti podanej spoločnosťou JELA s.r.o. dňa 28.3.2011, (Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice  v zastúpení JELA, s. r. o. Ing. arch. Jela Plencnerová, Brnianska 25, 811 04 Bratislava a PeeMDe Global a. s., Ing. Katarína Tkáčová, Žriedlová 12-14, 040 01 Košice) a to z dôvodu, že napriek tvrdeniu občianskeho združenia, že je účastníkom konania, sa podľa primátora mesta údajne preukázal opak.

Proti tomuto rozhodnutiu podávame odvolanie z nasledovných dôvodov:

 Rozhodnutie primátora Mesta Košice č. A/2011/11099 zo dňa 2.5.2011 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia účinku Aarhuského dohovoru v slovenskom právnom poriadku.

 Súdny dvor Európskej únie v rozsudku č. C-240/09 zo dňa 08. marca 2011 uviedol: „Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je L. Z. V., napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia.“

V súčasnosti je už známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré zohľadňuje citované rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je potrebné zohľadniť aj v prípade predmetného prípadu účastníctva v konaní o výrube stromov. Ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžp 41/2009 zo dňa 12.4.2011, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave a ktorým bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR ako nezákonné (týmto rozhodnutím ministerstva bolo Lesoochranárske zoskupenie VLK vylúčené z účastníctva v správnom konaní podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny).

Primátor Mesta Košice však právny názor Najvyššieho súdu nachádzajúci sa v tomto rozsudku nerešpektoval.

Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5 Sžp 41/2009 zo dňa 12.4.2011 konštatoval:„Ako správne argumentoval žalobca, až na základe ustálenia procesnej situácie jednotlivca ako účastníka v správnom konaní (v celom konaní alebo v jeho časti) mu slovenský právny poriadok prostredníctvom § 250 O.s.p. priznáva právo na súdnu ochranu formou súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu.“

Najvyšší súd SR v rozsudku ďalej uviedol: „...bez ohľadu na procesné označenie osoby v konaní je základným kritériom pre posúdenie účastníctva predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu verejnej správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. Ďalej v prejednávanej veci je nepochybné, že jadrom sporu medzi žalobcom a žalovaným je základné právo každej osoby na súdnu ochranu v spojení s právom jednotlivca na ochranu, resp. právo na priaznivé životné prostredie (bližšie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru spolu s čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).“

Najvyšší súd SR v rozsudku ďalej uviedol: „Vzhľadom na prirodzenú vzájomnú závislosť človeka a ostatných organizmov nachádzajúcich sa v prírode, a to najmä v krajine, a s uvedomením si povinnosť vyvažovať právo človeka pretvárať prírodu v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja, Najvyšší súd nemôže prehliadnuť základné smerovanie Z. jednotlivcov združených za účelom naplnenia svojho základného práva na priaznivé životné prostredie. Tým, že toto právo žalobca dal za základ existencie svojho združenia a v tomto konaní od neho odvodzuje svoje postavenie účastníka, naplnil žalobca podľa Najvyššieho súdu záver vyslovený v hore citovanom ústavnom náleze č. k. II. ÚS 197/2010-52. Za tohto stavu by potom v prejednávanej veci bolo v rozpore s ústavným imperatívom „každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie“ (článok 44 ods. 2 ústavy) brániť hore uvedenému združeniu v ich výslovne prejavenej snahe, aby prostredníctvom legálne dostupných mechanizmov vnútroštátnej právnej ochrany, medzi ktoré nepochybne patrí aj súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa životného prostredia, naplňovalo svoj cieľ.“

Najvyšší súd SR v rozsudku ďalej uviedol: „Bez ohľadu na to, že žalobca bol až do 30. novembra 2007 v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. týmto osobitným zákonom uznaný v zmysle 4. definície za účastníka správneho konania a že toto postavenie stratil od 01.12.2007 na základe zákona č. 454/2007 Z.z., Najvyšší súd vzhľadom na hore uvedené vnútroštátne a medzinárodné právne pramene uvádza, že procesné predpisy o účastníctve je nutné v prejednávanej veci vykladať s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného právom na priaznivé životné prostredie.“

Najvyšší súd SR v rozsudku ďalej uviedol: „Je tiež jednoznačné, že žalobca nespĺňa podmienky 1. definície účastníka, ktorým je v prejednávanej veci osoba podávajúca žiadosť o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha (tzn. P.P.). Je tiež jednoznačné, že ustanovenie čl. 9 Aarhuského dohovoru (najmä ods. 2 a 3) neobsahuje jednoznačne koncipované základné právo ani slobodu, ktoré by bolo orgánmi verejnej moci priamo aplikovateľné v zmysle medzinárodnoprávnej teórie „self-executing“. Avšak hore analyzované medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky týkajúce sa ústavou akceptovaného zabezpečenia práva verejnosti na životné prostredie majú v konečnom dôsledku ten dopad, že narúšajú klasickú koncepciu aktívnej legitimácie jednotlivcov v konaní pred správnymi orgánmi tým, že priznávajú postavenie účastníka konania aj verejnosti, resp. v niektorých prípadoch iba verejnosti zainteresovanej na ochrane životného prostredia. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuskeho dohovoru platí, že navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.“

Najvyšší súd SR v rozsudku napokon uviedol: „Vzhľadom na hore uvedené závery je potom celkom logické konštatovanie, že Slovenská republika okrem iného prevzala na seba medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam, a pokiaľ zákonodarná alebo výkonná moc nevykonala príslušné normotvorné (všeobecne záväzné) kroky k vytvoreniu vhodných podmienok na implementáciu tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom právnom poriadku, potom súdna moc na základe ústavného kritéria prednosti komunitárneho práva (čl. 7 ods. 2 ústavy) a zásady lojálnej spolupráce (čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) a rešpektovania princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho sa v konkrétne prejednávanej veci na právo prístupu verejnosti k správnym a súdnym konaniam toto právo mu v individuálnej veci priznať.

Preto v procese transpozície tohto práva do slovenského právneho poriadku nie je možné sa uspokojiť iba s odkazom na existujúce nepriame formy právnej ochrany (napríklad procesné podania na Prokuratúru Slovenskej republiky alebo Verejného ochrancu práv), ktoré síce môžu smerovať aj k vyvolaniu súdneho konania (napríklad žaloba prokurátora v prípade nevyhoveniu jeho protestu), ale je nutné v konaní podľa zák. č. 543/2002 Z.z. aplikačne uprednostniť cieľ sledovaný článkom 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru pred úpravou procesného postavenia žalobcu ako združenia s právnou subjektivitou obsiahnutého v § 82 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z., ktorá sa na základe hore prijatých záverov javí ako nedostatočná. Potom iba takýmto výkladom procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správnej žaloby, sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnia ciele článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj cieľ účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných komunitárnym právom za účelom, aby organizácia na ochranu životného prostredia, akou je nepochybne žalobca, mohla v súdnom prieskume napadnúť rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s komunitárnym právom v oblasti životného prostredia.

Najvyšší súd si je vedomý tej skutočnosti, že vyslovením uvedeného záveru došlo k judikatúrnemu posunu v jeho ustálenej súdnej praxi (najmä predchádzajúce rozsudky Najvyššieho súdu vydané v rovnakých veciach pod sp. zn. 5Sžp 6/2009 až 5Sžp 40/2009), aletento posun ospravedlňuje nutnosť zobrať na vedomie záväzky súvisiace, resp. vyvolané pristúpením Slovenskej republiky k Aarhuskému dohovoru s platnosťou od 05.03.2006 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie č. C-240/09 zo dňa 08. marca 2011.“

Vzhľadom na vyššie uvedené žiadame, aby odvolací orgán rozhodnutie primátora Mesta Košice č. A/2011/11099 zo dňa 2.5.2011 zrušil.

Spolok na podporu skrášľovania Košíc

JUDr. Mgr. Ladislav Rovinský - predseda

Príloha:

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžp 41/2009 zo dňa 12.4.2011

__________________________________________________________________________________

Spolok na podporu skrášľovania Košíc Mlynská 6, PO Box L37, 04001 Košice, 

e-mail:   spolok.kosice@gmail.com, tel.: +421 905 384171, 

Bankové spojenie 1902179956/0200, Reg. č.: VVS/1-900/90-24380 IČO: 35563001 

www.spolok-kosice.webnode.sk

29.06.2011 sme obrdžali odpoveď:https://stromy-kosice.webnode.sk/news/mesto-kosice-rozhodnutia-o-tom-ze-zdruzenia-nie-su-ucastnikmi-konania-predlozenie-odvolania/